História školy

Súčasnosť

Nové milénium so sebou prinieslo rozmach školy nevídaných rozmerov. Vybudovalo sa moderné kuchynské laboratórium, pribudli učebne jazykov, techniky administratívy, výpočtovej techniky na vysokej úrovni, moderné multimediálne učebne s neobmedzeným prístupom na internet.

Otvorili sa hranice a s nimi aj možnosti študentov vycestovať na poznávacie, jazykové a študijné pobyty do rôznych európskych krajín (Škótsko, Nórsko, Anglicko, Francúzsko, Maďarsko, Rakúsko).

Základom každej modernej školy sú moderné priestory, ktoré skvalitňujú priebeh výučby. V SOŠ sa v priebehu posledných rokov vybudoval športový areál s 2 tenisovými a 2 multifunkčnými ihriskami.

V školskom roku 2011/2012 získala škola štatút školiaceho zariadenia.

V školskom roku 2015/2016 sa SOŠ obchodu a služieb v Trenčíne stala nástupníckou organizáciou pre zrušenú SOŠ podnikania, Veľkomoravská 14, Trenčín, a tak sa stala jednou z najväčších škôl v Trenčianskom samosprávnom kraji.

90-te roky

Podstatné zmeny v činnosti školy nastali po roku 1989. V roku 1990 sa začalo pracovať na delimitácii majetku SOU od Reštaurácií, š.p. v Trenčíne. Po jej uskutočnení získalo SOU od 01. 01. 1991 právnu subjektivitu a všetky jeho aktivity uskutočňovalo pod svojim menom. Z SOU sa stala príspevková organizácia s presne vymedzenými pravidlami, prepojenými na štátny rozpočet. Tento pokrýval len časť nákladov a SOU malo možnosť dopĺňať rozpočet zo svojich ekonomických aktivít.

Od 01. 01. 1992 získalo SOU do svojho majetku reštauračný komplex GASTROCENTRUM a o niečo neskôr sa začalo pracovať aj v prenajatých priestoroch DELTA, v školskej jedálni VII. ZŠ, kaderníctve IDEÁL v Trenčianskej Turnej. Postupne sa dobudovávala aj škola, postavila sa nová plynová kotolňa, pavilón učební, školská jedáleň, byt školníka (dnes slúžiaci ako pracovisko THP), posilňovňa a sauna, nové šatne pri telocvični. Do prevádzky boli uvedené nové učebne technológie prípravy jedál, techniky obsluhy, administratívnej techniky, výpočtovej techniky, dejepisu a počítačová učebňa.

Zmeny nastali aj v orientácii školy. Postupne, v rámci racionalizácie, boli odsunuté učebné odbory pokrývač, murár, elektromechanik, stavebná výroba, klampiar, stolár a maliar pre stavebnú výrobu , neskôr zlatník – klenotník. V histórii SOU, aj keď nepriamo, hrá dôležitú úlohu zriadenie dievčenskej odbornej školy v r. 1991 a predovšetkým hotelovej akadémie v r.1998.

Od 01. 09. 2000 došlo k zlúčeniu SOU a hotelovej akadémie do jedného právneho subjektu, pričom sa aj pôvodný názov „Jilemák“ zmenil na Združenú strednú školu hotelových služieb a obchodu. Táto zmena vytvorila predpoklady na efektívnejšiu výučbu, predovšetkým v profesiách gastronomického charakteru a v službách vôbec. Tomuto trendu sa prispôsobilo pokračovanie budovania školy.

80-te roky

V období 80. rokov sa podstatne zvýšili nároky na teoretické vedomosti žiakov. Učebné pomôcky väčšinou zabezpečovali vyučujúci svojpomocne s vynaložením nemalého úsilia pri získavaní potrebného materiálu a za výdatnej pomoci predovšetkým Strediska praktického vyučovania Leteckých opravovní, zásluhou ktorého sa podarilo vybaviť všetkými základnými pomôckami pre študijný odbor letecký mechanik.

Praktické strediská školy sa nachádzali v Kare, Leteckých opravovniach, AOZ. V školskom roku 1986/87 sa podarilo dobudovať učebňu pre obchod a služby a zmodernizovať učebné priestory pre niektoré strojnícke profesie. V januári 1988 bola uvedená do prevádzky špeciálna učebňa výpočtovej techniky s dvanástimi počítačmi a príslušným periférnym vybavením.

Začiatky školy

Curriculum Vitae školy sa začína rokom 1884, kedy bola v Trenčíne zriadená prvá učňovská škola zásluhou agilného učiteľa Juraja Bočeka, ktorý sa stal zároveň jej prvým správcom. Štúdium na učňovskej škole trvalo tri roky, školský rok trval 10 mesiacov. Vyučovalo sa 9 hodín týždenne vo večerných hodinách, po zamestnaní a v nedeľu popoludní. Žiaci dostávali základné teoretické vedomosti všeobecného i odborného charakteru. Juraj Boček mal veľký podiel na výchove priemyselnej mládeže a správcom Učňovskej školy v Trenčíne bol celých päťdesiat rokov.

Výučba prebiehala v rôznych priestoroch. Sídlila napríklad v budove štátnej ľudovej školy na Ulici slobody (v súčasnosti Základná škola na Ulici 1. mája ), neskôr v budove bývalej meštianskej školy na terajšom Mierovom námestí číslo 7. Od roku 1945 sa vyučovalo v bývalej Židovskej ľudovej škole (Štúrovo námestie č. 8).

Od 1. januára 1966 sa začalo vyučovať v novo vystavanej vlastnej budove na Ulici P. Jilemnického, v pavilóne „A“. Škola sa neustále dobudovávala. Od novembra 1976 sa začalo s výstavbou telocvične, ktorá bola ukončená v máji 1979. Priestorová situácia bola naďalej kľúčovým problémom, a preto sa v roku 1979 začalo s prístavbou pavilónu „B“. Tento sa dokončil 1. februára 1981. Spojenie blokov „A“, „B“, „C“ a telocvične spojovacím traktom 14. mája 1981 znamenalo dokončenie komplexu.

Za viac ako sto rokov trvania Učňovskej školy v Trenčíne sa v nej vystriedali niekoľkí riaditelia, ktorí vzhľadom na už spomínané problémy, mali so zabezpečovaním plynulého chodu školy nesporne veľa práce. Prvým správcom bol už menovaný Juraj Boček, ktorý tu pôsobil niekoľko desiatok rokov, po ňom nastúpil Karol Kresánek. Od roku 1945 do 1. augusta 1947 bol riaditeľom Ladislav Šimko. Od 1. augusta 1947 bol riaditeľom Ladislav Wirdzek až do 1. septembra 1950. Potom bol v tejto funkcii Beňo Hulenyi a tiež krátkodobo tu pôsobil František Majerník. Situácia sa na niekoľko rokov stabilizovala a vedenie školy koncom roku 1950 prevzal Eduard Šedo, ktorý tu pôsobil až do roku 1966. V tomto roku sa stal na kratšie obdobie do roku 1967 riaditeľom Dušan Černický a od roku 1967 až do roku 1990 túto funkciu prevzal Ing. Ján Haško, ktorý sa najviac podieľal na dobudovaní celého areálu školy. Taktiež v tomto období sa menil školský systém a dostal sa do polohy plnenia projektu Novej československej výchovno-vzdelávacej sústavy.

Riaditelia školy